Chránené územia
CHKO Malé Karpaty
Na území hl. m. SR Bratislavy (súčasťou CHKO Malé Karpaty, celková rozloha 65 504 ha), 
ktorá bola vyhlásená Ministerstvom kultúry SSR v roku 1976) sa nachádza Bratislavský lesný park s rozlohou 9845,00 ha. Má vyše 80 km značkovaných turistických chodníkov, 60 udržiavaných lúčnych priestorov. Je jediným miestom v SR s výskytom reliktného druhu listnatca štítkového.
Predmetom ochrany sú zachované lesné spoločenstvá, prevažne dubové a dubovo- hrabové lesy, na južných svahoch s prechodom do xerotermných skalných stepí, na severných svahoch do bučín. Prevažná časť CHKO Malé Karpaty sa rozkladá v okresoch Malacky a Pezinok. Okrem MČ Devín sa nachádza sa aj v mestských častiach Devínska Nová Ves, Lamač, Dúbravka, Záhorská Bystrica, Nové Mesto, Rača a Vajnory.
Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla
Vyhlásená Ministerstvom kultúry SSR v roku 1986. Predmetom je ochrana prírodného komplexu najjužnejšieho výbežku Malých Karpát s mimoriadnymi botanickými, zoologickými, geologickými a paleontologickými hodnotami, význačnými teplo a suchomilnými spoločenstvami s bohatým zastúpením chránených a ohrozených druhov a s významnou paleontologickou lokalitou Sandberg. Plocha je 101,11 ha. Okrem MČ Devín sa nachádza sa aj v MČ Devínska Nová Ves.
Prírodná rezervácia SLOVANSKÝ OSTROV
Prírodná rezervácia vyhlásená v roku 2009 za účelom ochrany biotopov európskeho významu v priestore zvyškov lužných lesov Dunaja. Rezervácia má rozlohu takmer 35 hektárov, územie sa rozprestiera v relatívne úzkej ľavobrežnej inundácii Dunaja, ktorý v týchto miestach prekonáva Malé Karpaty cez tzv. Devínsku bránu. Relatívne prirodzené lužné spoločenstvá s pomerne vysokým stupňom zachovalosti a s výskytom viacerých chránených druhov rastlín a živočíchov sú súčasťou regionálneho biocentra v trase biokoridoru provincionálneho významu (Dunaj). Územie je spolu s ďalšími piatimi lokalitami obdobného charakteru zaradené do územia európskeho významu Bratislavské luhy.
Sú tu zastúpené dva hlavné typy biotopov – lužné lesy (vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy) a vodné a močiarne spoločenstvá (prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharion).
Lesné porasty s prevažne prirodzeným druhovým zložením, patriace do zväzu Salicion albae, sú pod vplyvom pravidelných záplav. Pri nižších vodných stavoch sú ovplyvňované kolísajúcou hladinou podpovrchových vôd. Priaznivý stav ekosystémov ostrova je daný aj tou skutočnosťou, že do roku 1989 bolo toto územie v hraničnom pásme a aj neskôr bol voľný pohyb osôb na ostrove obmedzený, nakoľko sa jedná o pásmo hygienickej ochrany vodného zdroja.
V roku 2005 vybudovaný náučný chodník s tematikou Bratislavských luhov. Jeho dĺžka, ale, žiaľ, aj životnosť, bola krátka. Po niekoľkých mesiacoch boli informačné panely natoľko poškodené, že sa museli demontovať a v súčasnosti sú umiestnené mimo chráneného územia na promenáde v Devíne.
V rezervácii platí 5. stupeň ochrany, pohyb osôb je možný len na vyznačených cestičkách.
Prírodná rezervácia Fialková dolina
Vyhlásená bola vyhláškou MŽP SR v roku 1993. Predmetom ochrany je výskyt kriticky ohrozených druhov vstavačovitých rastlín. Plocha je 20,60 ha.
Chránený areál Devínske alúvium Moravy
Chránený areál Devínske alúvium Moravy Vyhlásený vyhláškou Krajského úradu v Bratislave v roku 1999.
Národná prírodná pamiatka Devínska hradná skala
Vyhlásená nariadením zastupiteľstva mesta Bratislavy v roku 1990 a vyhláškou MŽP SR v roku 1996. Predmetom je ochrana výraznej geologickej ako aj botanickej a zoologickej lokality. Plocha je 0,70 ha.
Prírodná pamiatka Devínska lesostep
Vyhlásená rozhodnutím Úradu životného prostredia hl. m. SR Bratislavy v roku 1992 a vyhláškou MŽP SR v roku 1996. Predmetom je ochrana významnej lokality spoločenstva kriticky ohrozených druhov rastlín. Plocha je 5,09 ha.
Chránený strom
Jarabina oskorušová – vinohrad v Devíne – 1ks
Natura 2000
Časť územia MČ Devín patrí medzi lokality Natury 2000. Ide o chránené vtáčie územie Dunajské luhy a územia európskeho významu Bratislavské luhy a Devínska kobyla. Niva rieky Moravy patrí zase medzi ramsarské lokality – mokrade medzinárodného významu, chránené-Ramsarskou konvenciou.