Príroda
Geológia a geomorfológia
Najvyšším vrchom južnej časti Malých Karpát tzv. Devínskych Karpát je Devínska Kobyla 
(514 m.n.m). Je zároveň aj najvyšším bodom Bratislavy. Smerom na juh masív Devínskej Kobyly klesá do Devínskej brány, ktorá je prielomom Dunaja cez Malé Karpaty. Smerom na východ sa reliéf Devínskych Karpát pozvoľna znižuje do Bratislavského predhoria. Zo severnej strany Devínske Karpaty obmedzuje druhá výrazná priečna zníženina – Lamačská brána.
Západnou stranou Malých Karpát sa tiahne úzke pásmo zvrásnenených sedimentov pôvodne usadených na dne druhohorného mora. Sú v ňom zastúpené najmä vápence, dolomity a bridlice. Devínske bralo, v ktorom sa vytvorili menšie krasové útvary je prevažne vápencové. V kameňolomoch na severozápade Bratislavy možno vidieť aj bridlice, z ktorých sa donedávna štiepali sivé škridly na bratislavské domy.
Ideálnym miestom na štúdium zvyškov morského útesu, ktorý sa kedysi na území nachádzal je lokalita Sandberg - nachádzajúca sa medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou. Našlo sa tu veľa zostatkov po treťohorných suchozemských cicavcoch – kosti nosorožcov, jeleňov, antilop, medveďa a opice, ktorá bola predchodcom dnešného gibona. Najväčší význam má jedinečný objav ľudoopa typu dryopitecus.
Rastlinstvo
Malé Karpaty pokrývajú prevažne listnaté stromy – v nižších polohách rastú najmä duby a 
hraby, vyššie prevládajú buky. V Devínskych Karpatoch les sčasti ustúpil výstavbe obytných štvrtí. Zachované malokarpatské lesy sú od roku 1976 pod ochranou CHKO Malé Karpaty.
Osobitou a dodnes zachovanou prírodnou krajinou je lužný les pozdĺž rieky Morava. V bratislavských podmienkach si jedinečné prírodné podmienky zachovalo toto územie aj vďaka tomu, že bolo po štyri desaťročia prísne stráženou pohraničnou zónou. V roku 1988 tu s cieľom ďalšej ochrany vyhlásili CHKO Záhorie. Západná časť CHKO predstavuje krajinu modelovanú činnosťou veľkej rieky s riečnymi terasami a širokou riečnou nivou.
Pestrosť a rozmiestnenie rastlinných druhov, ktoré možno vidieť na území mestskej časti Devín je úzko späté s výskytom vody. Na území sa nachádzajú ucelné lesné komplexy lužných lesov. Členité hranice lesov s lúkami sú husto pretkané sieťou starých ramien, riečnych jazier a sezónnych mokradí. Druhovo najbohatšie sú však zaplavované, pravidelne kosené lúky, kde na 10 m2 možno nájsť viac ako 50 rastlinných druhov. Lúky v tejto oblasti, pokiaľ ide o zachovalosť a rozlohu, nenájdeme už nikde v strednej Európe.
Živočíšstvo
Napriek tomu že Malé Karpaty majú v rámci Bratislavy viac-menej charakter lesného parku s relatívne vysokým počtom návštevníkov, možno tu stretnúť voľne žijúcu zver. Žije tu predovšetkým srnčia a jelenia zver, daniele, líšky, zajace, diviaky, veverice a mnoho druhov lesného vtáctva.
V rieke Morava a jej prítokoch bolo zaznamenaných až 62 druhov rýb, čo ju zaraďuje medzi druhovo najbohatšie rieky v Európe. Unikátnymi vzácnosťami sú hrebenačka vysoká (Gymnoce – phalus baloni) a kolok väčší (Zingel zingel). Z obojživelníkov tu možno stretnúť väčšinu druhov žiab vyskytujúcich sa na Slovensku, medzi nimi i vzácnu rosničku zelenú (Hyla arborea) a hrabavku škvrnitú (Pelobates fuscus).
Plazy sú zastúpené len nejedovatými druhmi hadov, dobré podmienky pre život tu nachádza vzácna užovka fŕkaná (Natrix tessellata).
Niva rieky Moravy bola zaradená medzi významné vtáčie územia (Bird Life International). Hniezdi tu 118 druhov z celkového množstva 176 tu zaznamenaných druhov vtákov. Nechýbajú medzi nimi bociany, volavky, chriaštele, beluše, rybárik obyčajný a mnohé iné. Unikátnosťou svetového významu je chrapkáč poľný (Crex crex).
Pokladom zo skupiny cicavcov je bobor európsky (Castor fiber) a netopiere, ktorých tu odborníci zistili 14 druhov z celkového počtu 24 druhov žijúcich na Slovensku.