Hrad Devín
Hrad stojí na mohutnom skalnom brale nad sútokom riek Dunaja a Moravy.
Táto hradná vyvýšenina bola pre svoju strategickú polohu osídlená už od neolitu (5000 až 3500 rokov p.n.l.), najmä však v dobe keltskej – mladšej dobe železnej. Počas rozkvetu Ríma, za vlády Trajána a Valentiana I., tu bola predsunutá rímska strážna stanica. Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala tamojšia rímska posádka a bolo súčasťou hraničného obranného systému Rímskej ríše - Limes romanus. (4. storočie p.n.l.) Hrad sa pod pomenovaním Dowina spomína vo Fuldských análoch roku 864 n.l., glosátor z 10. storočia pripísal „id est puella“ (čo znamená deva,dievča), čím vysvetlil pôvod jeho názvu.
Toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi, bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše – významným hospodárskym a vojenským centrom. Hrad strážil križovatku obchodných ciest a brod cez rieku Moravu. I keď historické otázky centra Veľkomoravskej ríše nie sú doriešené, Devín dodnes ostáva symbolom prvého štátu Slovanov na našom území. Po zániku Veľkej Moravy stratil Devín na dlhší čas svoj strategický význam. Znovu ho nadobudol až v 13. storočí, keď v období rakúsko-uhorských bojov vyrástol na hradnom kopci kamenný – pohraničný strážny hrad, ktorého úlohou bolo strážiť Devínsku bránu (prvýkrát písomne doložený roku 1288).
Hrad sa v 15. storočí stal majetkom Garayovcov, za ktorých sa realizovala najväčšia stavebná činnosť v gotickom slohu – postavili gotický palác s dvoma poschodiami. Ďalšiu renesančnú podobu hradu ovplyvnili jeho nasledujúci majitelia. Roku 1460 sa vlastníkmi hradu stali Grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Od roku 1527 – 1606 to boli Báthoryovci. Posledné opevňovacie práce sa uskutočnili v čase opätovného nátlaku Turkov – vtedy bol hrad majetkom rodu Pállfyovcov (1635 – 1918). Po zániku tureckého nebezpečenstva stratil Devín svoj obranný význam a v 18. stor. sa začal pomaly rozpadávať. Jeho zánik urýchlili napoleónovské vojská, ktoré roku 1809 vyhodili horný hrad do povetria. V prvej polovici 19. storočia sa stal symbolom slávnej minulosti Slovákov a ich národnej samobytnosti a od roku 1836 miestom výletov štúrovskej mládeže. K stému výročiu výletu štúrovcov na Devín, bola na hrade umiestnená pamätná tabuľa zobrazujúca Ľudovíta Štúra (od akademického sochára J. Pospíšila). Po druhej svetovej vojne bol vybudovaný amfiteáter a vznikla tradícia Všeslovanských dní. Devínsky hrad, táto neobyčajne pôsobivá krajinná dominanta, je od roku 1961 Národnou kultúrnou pamiatkou.